Pracovníci múzea pozvali deti do rozprávky

Ľubovnianske múzeum pripravilo pre nich ako prídavok k Medzinárodnému dňu deti podujatie plné hier a zábavy.
Riaditeľka múzea Monika Pavelčíková pre TASR konštatovala, že už niekoľko rokov pripravujú pre deti k sviatku celodenný program. \"Kedysi sme ich nazývali Hrad a skanzen deťom, v súčasnosti dostali pomenovanie Vstúpte s nami do rozprávky. Sú ladené rozprávkovo a hádankársky. Prehliadka skanzenu bude obohatená o ukážky práce a výrobkov remeselníkov. V mlyne budú piecť tradičné zemiakové langoše\".
Zo skanzenu sa deti presunú do priestoroch hradu, kde čakajú šašovia a program pre školákov pripravili aj šermiari a sokoliari. Pavelčíková dodala, že rozprávková návšteva skanzenu a hradu potrvá do 4. júna, teda tri dni. \"Oslovili sme školy v Prešovskom samosprávnom kraji. Prihlásilo sa nám asi 2000 detí, predovšetkým z prvého stupňa, takže program sme prispôsobili veku a vsadili na súťaživosť. Budú napríklad hľadať označené zbierkové predmety a hádať, na čo v minulosti slúžili. Najmenším trochu pomôžu sprievodcovia\".
Ľubovniansky hrad patrí k najnavštevovanejším na Slovensku. V súvislosti s krízou vedenie múzea očakáva v tomto roku mierny pokles, ktorý sa prejavil najmä v zimnom období. \"Po novom roku prišlo menej poľských turistov, ale už sa vracajú. Čoraz častejšie počuť v hrade a skanzene poľštinu. Ťažko však očakávať neustály rast návštevnosti. Sme realisti, tešíme sa každému turistovi, \" dodala riaditeľka múzea, ktoré pripravuje počas letnej sezóny viacero podujatí na zatraktívnenie prehliadok.
Ľubovniansky hrad postavili začiatkom 14. storočia. Do jeho dejín sa osobitne zapísal rok 1412, kedy tam panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. V rokoch 1655 až 1661 tam boli uschované poľské korunovačné klenoty. Hrad zasiahol v roku 1553 veľký požiar. Poľský kráľ Žigmund August nariadil jeho obnovu, počas ktorej sa zmenil na renesančnú pevnosť. Za panovania Márie Terézie sa skončila poľská správa nad časťou územia Spiša a Ľubovniansky hrad stratil svoje významné postavenie.
K najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža s výhľadom na Tatry a Tri koruny, ktorú po obnove sprístupnili návštevníkom v roku 2003. V barokovom paláci je dobový nábytok. Okrem expozície dobového bývania sú prezentované cechy a remeslá, história hradu a posledných majiteľov Zamoyských.
Pod hradom je múzeum ľudovej architektúry, jeden z najmladších skanzenov na Slovensku. Tvorí ho 25 objektov, ktorým dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Zrubové obytné domy zo začiatku a prvej tretiny minulého storočia pochádzajú z okolitých obcí, napríklad Litmanovej, Veľkého Lipníka, Údola, Jakubian či Jarabiny. Súčasťou skanzenu sú hospodárske objekty, ale aj technické stavby ako stará kováčska vyhňa alebo mlyn s valcovou stolicou. Osobitne pre deti je zaujímavý pohľad do školy z čias prvej republiky.